Neskorá spomienka
28. 8. 2007
Otočiac hlavou už bolo neskoro.
Vtedy bolo moje svedomie utopené v slzách.
Moje srdce oddalo sa túžbe dôverovať
a mať rád, ale v duši mám stále obrovský kameň.
Nad večerom zavial tichý vánok a oheň nenávisti
a lásky mi rozpustil kameň v mojej duši.
Prehrala som nad svojími citmi.
Tak predsa.
Kúsok kameňa mi v srdci len ostalo.
Je to spomienka.
Spomienka na toho, ktorému sa moje
srdce oddalo.
Vtedy bolo moje svedomie utopené v slzách.
Moje srdce oddalo sa túžbe dôverovať
a mať rád, ale v duši mám stále obrovský kameň.
Nad večerom zavial tichý vánok a oheň nenávisti
a lásky mi rozpustil kameň v mojej duši.
Prehrala som nad svojími citmi.
Tak predsa.
Kúsok kameňa mi v srdci len ostalo.
Je to spomienka.
Spomienka na toho, ktorému sa moje
srdce oddalo.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
